Farnosť

Kostol Ducha Svätého v Kátlovciach podľa charakteristiky uvedenej v “Súpise kultúrnych pamiatok na Slovensku” je neskorobarokový, postavený v roku 1710, obnovený 1818 a doplnený vežou 1830.  Slávnostné posvätenie kostola za účasti vysokých cirkevných hospodárov (biskup Alex Jordánsky) sa uskutočnilo až v roku 1835. Presná príčina posunu dátumu vysvätenia chrámu oproti roku dokončenia výstavby v Kátlovciach nie je známa.
Bežný jednoloďový priestor zaklenutý valenou lunetovou klenbou s presbytériom, zakončeným polygonálnym uzáverom. Na východnej strane je veža vstavaná do hlavnej fasády, na prízemí s kamenným ušnicovým portálom. Pôvodné vnútorné zariadenie bolo jednotné barokové z 1. polovice  18. storočia. Hlavný oltár mal v strede stĺpovej architektúry reliéf Zoslania Ducha svätého, bočné oltáre majú v strede sochy sv. Anny a sv. Martina. Drevená kazateľnica  a kamenná krstiteľnica, kalichová, pochádzali tiež z 1. polovice  18. storočia. Pred kostolom je kamenná kalvária z roku 1774. Pôvodný interiér kostola pochádzal z prvej polovice 18. storočia.
Približne v strede kostola na pravej strane je na stene latinský nápis :

EXCELESA  FAMILIA COMITUM  ERDÖDY
DE MONYOROKERÉK ECCLESIAM
HANC  DOTE PATRONALI  ILLUSTREM
VOLUIT  CONSECRANTE  ILLUSTRISSIMO
DOMINO  ALEXIO  IORDANSZKY
EPISCOPO  SUFFRAGANEO
EMINENTISSIMI  AC REVERENDISSIMI
DOMINI  CARDINALIS  PRINCIPIS
PRIMATIS   ALEXANDRII A  RUDNA
DEVS  OPTIME  S VSCIPE  VOTA  OBLATA
PIA ET VIVAS  POPVLI PRECES

v preklade

VZNEŠENÁ  RODINA GŔOFOV ERDÖDYOVCOV
NA ZÁKLADE PATRONÁTNEHO VENOVANIA
SI  PRIALA, ABY  BOL TENTO CHRÁM  POSVÄTENÝ
URODZENÝM  ALEXOM  JORDÁNSKYM
POMOCNÝM  BISKUPOM
NAJVZNEŠENEJŚIEHO  A  NAJDÔSTOJNEJŠIEHO
PÁNA  KARDINÁLA  KNIEŽAŤA
A PRIMASA  ALEXANDRA  RUDNAYA
NAJMILOSTIVEJŠÍ  BOŽE, PRÍJMI  PREDNESENÉ
ZBOŽNÉ  MODLITBY  A  PROSBY ĽUDU
1835

Počiatky samostatnej farnosti v Kátlovciach spadajú do roku 1819, hoci kostol stál v dedine už od roku 1710 a v priebehu 18. storočia prešiel významnými stavebnými i funkčnými zmenami, ako sme sa o tom už zmienili. Vznik novej farnosti bol však dlhší a zložitejší proces, ktorý vyžadoval predovšetkým súhlas zemepanskej a cirkevnej vrchnosti. Vzhľadom na dobre zachované archívne materiály môžeme proces konštituovania kátlovskej farnosti pomerne podrobne rekonštruovať. Zriadiť samostatnú kátlovskú farnosť povolil na výslovnú žiadosť obyvateľov Kátloviec až zemepán obce gróf Jozef Erdödy, a to svojou listinou z 22. októbra 1818, vydanou na zámku v Hlohovci.
Po predchádzajúcich potrebných procedúrach došlo napokon k oficiálnemu zriadeniu novej farnosti v Kátlovciach zo strany cirkevných úradov, a to v Trnave 16. októbra 1819 listinou Imricha Perényiho, zvole-ného báčskeho biskupa, veľprepošta a ostrihomského kanonika, farára slobodného kráľovského mesta Trnavy, ktorý v čase neobsadenia úradu ostrihomského arcibiskupa zastával aj funkciu generálneho vikára. Podľa tejto listiny o zriadenie farnosti v Kátlovciach oficiálne požiadal nielen gróf Jozef Erdödy, ale aj obyvatelia Kátloviec, ktorí to zdôvodňovali väčším duchovným úžitkom. Osobitne pritom biskupa Imricha Perényiho informovali o tom, “že miestny kostol vo všetkom, čo je pri bohoslužbách potrebné, bol už skôr patrične zaopatrený … dostal príslušné dôchodky a k tomu aj vhodné budovy pre primeraný príbytok farára, vystavané zemepánom, k čomu boli predložené aj všetky príslušné a vyššie uvedené písomnosti. Biskup Imrich Perényi ich v zriaďovacej listine potom opäť vymenúva a osobitne oceňuje aj záväzok Kátlovčanov až do zriadenia novej farnosti zachovávať príjmy dechtického farára i jeho farské práva v Kátlovciach. S odvolaním sa na patričné cirkevné zákony a predpisy napokon listinou slávnostne vyhlasuje, že dovtedajšie práva dechtického farára v Kátlovciach prenáša na kátlovského farára.

O prvých rokoch cirkevného života v novovytvorenej farnosti Kátlovce nám podáva podrobné správy kanonická vizitácia z roku 1833. Vizitátor čerpal všetky údaje z predchádzajúcej Bathányovskej vizitácie, zaznamenal i zakladacie listiny farnosti a aktuálne údaje potom dopĺňal na základe svedectva prvého kátlovského farára Jozefa Hortha. Tak sa dozvedáme, že ku kostolu bola pristavená kaplnka Blahoslavenej Panny Márie, v ktorej sa nachádzala aj krstiteľnica, socha Panny Márie, posvätné oleje a iné liturgické predmety potrebné ku krstu. Čo sa týka inventára kostola, vizitátor uvádza a dopĺňa niektoré doteraz neznáme údaje, ktoré sa dozvedel len z rozprávania farára. Tak sa dozvedáme, že druhý oltár, zasvätený sv. Anne, bol posvätený pomocným biskupom Petrom Urminyim. V tomto období sa počet lavíc v kostole zvýšil až na 16, usporiadané boli do dvoch radov. Podľa vizitátora pochádzajú z roku 1833. Okrem toho bola vo svätyni aj osobitná lavica, určená len pre kostolníka. Starý drevený chórus bol v roku 1832 nahradený murovaným, i naďalej v ňom bol organ so šiestimi píšťalami. O nie príliš dobrom stave niektorých častí inventára kostola svedčí i zápis, že stolica pre farára kvôli biednemu stavu musela byť uložená v sakristii a neslúžila tak svojmu pôvodnému účelu.
V tomto období boli vo veži kostola tri zvony. Prvý najväčší zvon (vážil 644 libier), vyhotovený v roku 1810, na ktorom boli aj obrazy sv. Martina, Jána a Pavla, bol vysvätený pomocným biskupom Mikulášom Rauscherom. Druhý, menší zvon z roku 1760 (vážil 417 libier) bol uliaty v Trnave, v čase vizitácie bol však už poškodený. Najmenší zvon z roku 1785 (vážil 179 libier) bol zasvätený sv. Rodine a sv. Donátovi, ich postavy boli na ňom i vyobrazené. Vysvätil ho generálny vikár Štefan Nagy. Okrem toho bola v strede dediny zvonica, ktorú dal niekedy okolo roku 1800 vystavať Ján Chorvatovič starší. V nej bol zavesený zvon o váhe 50 libier. Podľa vizitátora sa o túto zvonicu a zvon až do jeho čias (1833) nepretržite starajú dedičia spomenutého Jána Chorvatoviča – rodina Martinovičovcov (familia Martinovitsiani).
V roku 1831 bol z pravej strany veže vybudovaný nový oblúkovitý vstup na chórus a do veže. Taktiež krypta, spomínaná už v Bathyánovskej vizitácii z roku 1782, bola v roku 1825 zrušená. Osobitnú pozornosť venoval vizitátor aj cintorínu, rozprestierajúcemu sa okolo kostola. V tom čase sa na ňom nachádzala za presbytériom kostola i kostnica, ktorá slúžila na odkladanie starých kostí. Okrem toho pred cintorínom stála aj kamenná socha ukrižovaného Krista na spôsob kalvárie, pochádzajúca z roku 1774. Obyvatelia Kátloviec, ktorí v roku 1831 zomreli počas cholerovej epidémie, boli osobitne pochovávaní v hornej časti starého cintorína. Neskôr túto časť dal chtelnický farár oddeliť od zvyšného cintorína múrom a 21. augusta v uvedenom roku ho osobitne ešte vysvätil aj kátlovský farár. Do roku 1833 boli popri ceste do kostola a pri cintoríne vysadené čerešne, ktoré však narušovali jeho múry, a preto boli v uvedenom roku vyrúbané. Do roku 1835 sa zasvätenie kostola tradične slávilo v prvý utorok po Turíciach, od tohto roku už iba 2. októbra, a to ako spomienka na riadne (kanonické – farské) vysvätenie chrámu. Vo vizitácii je zaznamenané i to, že v kátlovskom chotári sa nachádzalo celkom sedem sôch.

• 1819-1862 Jozef Horth
• 1862-1895 Jozef Tóth
• 1895-1931 Ján Plechlo, dekan
• 1931-1932 Vojtech Plechlo, administrátor z D. Dubového
• 1932-1935 Štefan Czistler
• 1935-1936 Pavol Kottvan, administrátor z Dechtíc
• 1936-1939 Eduard Bielek
• 1939-1958 Jozef Lukančič
• 1959-1961 P. Žigmund Rudolf Gál, OFM
• 1961-1962 P. Jozef od sv. Alojza Horvátik, administrátor z D. Dubového
• 1962-1963 Andrej Danišovič
• 1964-1974 Mons. ThDr. JUDr. Izidor Holovič, apoštolský protonotár
• 1974-1975 Jozef Nagy, administrátor z Dechtíc
• 1975-1985 Vendelín Kubiček
• 1986-1990 Ladislav Zajac, dekan
• 1991-1991 P. František Čelovský, SchP – administrátor z D. Dubového
• 1991-1992 P. Ján Kováč, SchP – administrátor z Dolného Dubového
• 1993-1994 P. Jozef od sv. Alojza Horvátik, SchP – administrátor z D. Dubového
• 1994-1995 Peter Krajčík, administrátor z Naháča
• 1995-2000 Ferdinand Kaňka, Naháč a excurrendo Kátlovce, administrátor z Kátloviec
• 2001-2009 Ferdinand Kaňka
• 2008-2009 Branislav Popelka, administrátor
• 2009-2012 Branislav Popelka
• 2012- doc. ThLic. Mgr. Pavol Zemko, Th.D., Ph.D.h.c., EMBA, LL.M., O.C.H. – associate professor